ÚSTAVA JE ZÁKLADNÝ ZÁKON ŠTÁTU
Ůstava bola prijata dňa 1.9.1992, ešte v spoločnom štáte, ktorá mala platiť len do toho času, kým sme sa neosamostatnili od Česka. Dňa 1. januára 1993 konečne sme na námesti v centre Bratislavy privítali zrodenie samostatnej SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Mnohí po tom túžili, ale nedožili sa toho, nám to Boh doprial. Radosť a nadšenie bolo veľké. Lebo mať svoj štát znamená život. Po správnosti mala byť v novom štáte, nová ústava s platnosťou od 1. januára 1993 a zároveň malo byť hneď aj sčítanie ľudu. Nestalo sa tak. Preto bola 17 x novelizovaná, čo je príliš veľa. Predsa kvôli kdeakej nepodstatnej veci sa nemusi hneď ústava novelizovať. Stači obyčajný zákon. Lenže takí právnici, ktorí spôsobili túto škodu sú často len nabifľovaní, ale nemajú rokmi overene životné skúsenosti. A sú kde komu poplatní. Načo štát plati takých právnikov, ktorí nie sú hodní písať taký dôležitý dokument ? Stáť pri zrode takého dokumentu má byť CŤOU. Ak je správny výklad, netreba ju novelizovať. Najhoršia veľká novela bola v roku 2001 = vstup do EU, keď sme s hrôzou zistili, že napokon všetko má prednosť pred našimi zákonmi. Jednoducho dostali sme sa do područia EURÓPSKEJ ÚNIE. Aká je to vážnosť ústavy, keď tam chceme mať hocičo. A hocikto má aj hocijake neopodstatnene výhrady. Zo 150 poslancov bolo prítomných 134. Len 114 hlasovalo za prijatie ústavy. Hlavne KDH hlasovalo proti všetkému, aj proti ústave, aj proti vzniku tohoto štátu. Ako sa len mohli pozrieť do oči tým, ktorí hlasovali v prospech nášho štátu ? Svojho času Maďari v parlamente na Slovensku / lebo to nie je slovenský parlament /, mali námietky že PREAMBULA sa začína My, národ slovenský, … nestačilo im, že sa tam spomínaju národnostné menšiny.
Neslovenský denník SMEti poklada Deň Ústavy SR za zbytočný sviatok / skôr denník je zbytočný /. No-vinári nezabudli na svoje korene, ale správne povedane nemajú slovenské korene.
Dňa 1.9. 2O18 v TA3 učiteľ z právnickej fakulty sa sťažuje, že ústava je z estetického hľadiska kostrbato, zložito, a nevkusne napísaná, lebo dookola sa opakuje napísane SLOVENSKÁ REBUBLIKA. Dodáva, že na 150 tich článkoch je 400 x napísane SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Na impertinentnu otázku moderátora – čo ho dvíha zo stoličky – takto právnik odpovedal. Naopak, mal by vyjadriť poľutovanie, že dnes málokto si vezme z toho príklad. Veď v neslovenských médiach nič ine nepočuť len neúctive pomenovanie TÁTO KRAJINA. Učí takýto učiteľ študentov láske k vlasti ??? Naša ústava vychádza z DEKLARÁCIE PRÁV. Moc musí byť rozdelená, aby sa nezneužívala, my tu deľbu moci máme. Zle by bolo, keby sa akumulovala v úzkej skupine. Byť vo verejnej funkcii, to nie je výsada, ale má to byť služba. Každá funkcia má slúžiť verejnému záujmu. Treba mať určitu pokoru. Nestači text, treba aj dobrú vôľu pri písaní toho dokumentu. Keď je 17x novelizovaná, tu asi platilo ako vždy aj v tomto prípade – kde sú dvaja právnici, tam sú tri právne názory…
V mojom archíve opatrujem text Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vyšiel dňa 7.9.1992 v novinách Nový Slovák a na tých novinách a vlajočke mám aj vzácnu červenú filatelistickú príležitostnú pečiatku s textom SLOVENSKO a s dátumom Bratislava 1.1.1993. Na pečiatke sú znázornene holubice mieru s obálkou, čo znamená, že nesú dobrú správu. Konečne máme svoj štát. V knižnej podobe mám ústavu zo dňa 8.9.1992.
Marinka Vjazan