V tomto ešte stále dušǐčkovom čase mali by sme my kresťania a nielen kresťania navštíviť ešte krypty do 8.11. vrátane. Tu si každý uvedomí, akí sme pominuteľní a že sme tu len dočasne. Nevieme
Foto: Marinka Vjazanková
Krypta v katolíckom Kostole Trinitárov, v Bratislave
ani hodinu, ani dňa kedy si nás Pán Boh povolá do večnosti. Kresťanský boží ľud SLOVENSKÝ vždy si svojou zbožnosťou uctil svojích blízkych modlitbou. Modlitba sa nás bytostne dotýka viery v Boha. Boh je to najvyššie bytie, my sme stvorenie.V krypte nás nerušia vonkajšie zmyslové vnemy ako je hluk. Mǒžeme sa pohrúžiť do seba, máme ticho. Po modlitbe za duše svojích blízkych, máme čas aj na zamyslenie nad svojím životom a čas na modlitbu za seba. Majte na pamäti, ranné prežehnanie v behu, nie je modlitba. Aj modlitba iba v núdzi, nie je modlitba. Svet je chudobný na dobro, konajme dobro. Aby sme boli pripravení dobrými skutkami keď nás Pán povolá. Keď navštívime pútnické miesta, alebo tieto pietne miesta ako je krypta a cintorín, viera sa v nás upevňuje ( v španielčine má, cintorín výstižný názov campo santo , čitať kampo santo – čo znamená sva“te pole ). MEMENTO MORI človeče, a tak sa vyvaruješ konať zlobu. Krypty v Bratislave sú otvorené :
Kostol sv. Trojice, sva“ta omša v krypte o17.30
Katedrála sv. Martina, krypta je otvorená do 18.00 hod.
Františkánsky kostol, krypta je otvorená 30 minút pred sv. omšou, ktorú slúžia o 19.30 hod. nie v krypte
Kostol Uršulínok má kryptu
V Katedrále sv. Martina sú pochovaní v krypte aj naši vzácni Slováci Jozef Ignác Bajza * 1754 – + 1836, bratislavský kanonik, slovenský spisovateľ, autor prvého slovenského románu – Rene …
Tam kde je pochovaný Bajza, v tom priestore bola aj rakva s Prelátom Andrejom Hlinkom.
Ďalší vzácny kňaz je v tej krypte pochovaný Mons. Michal Buzalka * 1885 – + 1961, biskup.
KRÍŽ JE SYMBOL VÍŤAZSTVA
Čo nám hovoria na cintoríne
tie kríže…
sú ako tie výkričníky, ako tie
majáky, ktoré nám hovoria
I MY SME BOLI AKO
STE VY, I VY BUDETE
AKO SME MY.
Medzi najvzácnejšie kríže
patria drevené vyrezávané a
maľované náhrobné a prícestné kríže.
Náhrobné kríže sú výrazom
hlbokého žiaľu, večnej spomienky
na blízkeho človeka a vyjadrením
vrúcneho vzťahu k Bohu.
Zároveň sa stali pamätníkom
zručnosti a výtvarného cítenia
Detvanov.
Prícestné kríže sa stavali na
krížovatkách kde sa stretávali ľudia,
aj inde, popri cestách, kde sa pri
nich ľudia modlili.
Foto : Marinka Vjazanková
Jediný DETVIANSKÝ KRÍŽ v Bratislave, kúsok od korunovačnej Katedrály svätého Martina
P. S. Múdri Slováci sa nenechajú vtiahnuť práve na dušičky sláviť pohanský zvyk a obliekať sa za príšery
v strašidelných maskách a robiť bujaré zábavy. V čase dušičiek sa máme stíšiť a s pokorou sa modliť
za duše zosnulých. Na bláznivé zábavy máme iný dátum. A vyrezávané tekvice sa majú tiež
robiť inokedy. Napríklad na festivale kapusty v Stupave sa to dobre vyníma.
Inak to nie je u nás žiadna novota, lebo nakrútili v roku 1967 náš film ROK NA DEDINE, s podtitulom
( 4 ročné obdobia v ľudovom ponímaní – jar, leto, jeseň, zima ). Vo filme sú aj vyrezávané tekvice. Naši STARÍ SLOVÁCI dávno, pradávno vyrezávali tekvice. Nie je to novodobý výmysel a už vǒbec nie cudzí.
Marinka Vjazanková
P. S. Česky husita tu má ohlas že sa netreba modliť ku kostrovým pozostatkom. Neprekrúcaj, husita, lebo
my kresťania sa modlíme za duše zosnulých ako to tu vyššie píšem.
Ďalší sa bojí chodiť po kryptach, keď nemáš čiste svedomie, tak sa bojíš. Je načase, aby si sa kajal,
robil dobre skutky, pomáhal blížnym – lebo nevieme hodinu, ani dňa …