SLOVENSKO

Prihlásenie Slovákov  ku vzniku prvej čsl. republiky uskutočnili vedúci slovenskí politici dňa  30. októbra 1918 v Turčianskom svätom Martine na zasadnutí Slovenskej národnej rady. Dokument známy ako MARTINSKÁ DEKLARÁCIA je pre nás významný. Signatári Martinskej deklarácie boli významné osobnosti. Spomeniem tých, ktorí sa najviac o to pričinili Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ferdinand Juriga, Karol Anton Medvecky, Emil Stodola. Najviac bojoval statočne za naše práva a aj zato, že nám bol upieraný status HISTORICKÉHO NÁRODA Andrej Hlinka, ktorého väznili preto v Segedíne Maďari za Rakúsko-Uhorska a žiaľ hneď po vzniku štátu v roku 1919 ho väznili v Mírove a inde Českovia. Teda máme spoločne uznávať jedine tento dátum a nie žiadny iný, ktorý je nám nanucovaný (28. október z Prahy ) dodnes žijúcimi potomkami Čechov na Slovensku. Oni síce mnohí hovoria po slovensky, ale slovenskosť nemajú v srdci. Tí, ktorí prežili toto obdobie pomenúvajú ho ako prvá Česko-Česká republika, pretože nám boli Masarykom a Benešom nanútení na vedúcich miestach samí Českovia. A tí komandovali našich ľudí. Aj učitelia, žandári, železničiari nám boli posielani z Česka aby nás POČEŠŤOVALI. Vďaka Bohu sa im to nepodarilo. Častokrát vykonával u nás i profesiu na ktorú nemali vzdelanie.  Aj školníci učiteľovali u nás.Dávnejšie mi rozprával železničiar ktorý mal na to vzdelanie, že dali mu vtedy prednostu z Česka, ktorý bol zvrškár, teda obuvník a jemu bolo upierane toto postavenie. Ďalší zážitok z vtedajších čias mi iný človek hovoril že v Bratislave postavili jednoizbové byty a trojizbové byty, ako pomoc Slovensku. Tuším sú to legio domy. Taká to bola  “ pomoc “ že do troizbových dal Masaryk aby sa nasťahovali Českovia a do jednoizbových nasťahovali Slovákov. A potom Českovia poukazovali a pokrikovali na Slovákov  “ TAMHLE BYDLÍ TÁ PAKAŽ „.

Čo predchádzalo tejto udalosti je fakt , že naši predkovia odjakživa sa snažili vymaniť spod ťažkej maďarizácie, teda slovenskí vysťahovalci v Amerike, zomknutí ako  nám známa SLOVENSKÁ LIGA sa uzniesli a  predstavitelia už podpísali dňa 22. októbra 1915 dokument  CLEVELANDSKÁ DOHODA. Žiadali o národnú slobodu a oslobodenie spod rakúsko-uhorského jarma. Taktiež podpísali PITTSBURSKÚ DOHODU s našimi predstaviteľmi aj  Českovia, zástupcovia za Česko dňa 30.5.1918 kde predložili vtedajším mocnostiam požiadavky o vznik nového štátu. Slovensko okrem iného malo mať  v tom štáte  AUTONÓMNE POSTAVENIE. Žiaľ, nestalo sa tak pod tlakom, ktorý bol vtedy upieraním práv Slovákom a českým kolonizovaním Slovenska. Pritom to podpísal aj Masaryk a napokon to odtajil že to podpísal a vyhlásil dokument za pamflet.

A čo dnes ? STV, ktorá si hovorí verejnoprávna  dátumy, ktoré by mali byť na obrazovke samozrejmosťou  buď prehliada a ignoruje, alebo si pozve na debatu takých, ktorí vôbec nemajú vzťah k slovenskosti. Plodná debata neexistuje a ak nejaka je, tak  len taká, ktorá relativizuje. Okrúhle stoly sa už dávno nekonajú kde by sa názory vykryštalizovali, kde sa odborníci za a proti môžu prieť. Vyhlásenie autonómie zo dňa  6.októbra 1938 v Žiline, aj Viedenský diktát z 2. novembra 1938  kedy nám Maďari ukradli najurodnejšiu časť našej zeme, si  isto nikto ani len nespomenie. Ale mnohé nepodstatné veci omieľa do nemoty.

V relácii Regina STV  dňa 28.X.2020  hovoril vraj historik – či má byť u nás dátum ten, alebo onen u  uznávaný, povedal tento bezzásadovy človek  TAK SI VYBERTE  …         Je neuveriteľné že takto tára dnes kde kto na obrazovke, ale čo je horšie nikto na to správne nereaguje.

Rovnako v ten istý deň som zapla, škoda že neskôr  ČT 2 a tam hovorili vo filme o Masarykovi všeličo, napríklad aj to, že  príliš ho nemali radi Českovia, preto psom dávali meno  Masaryk. To, že bol špión zamlčali a mnoho iného zmotávali. Treba si prečítať českú knihu od Jana Kalvodu, ten píše jeho pravdivý obraz .     Samozrejme o Clevelandskej a Pittsburskej dohode ani necekli a už vôbec nie o  prelátovi Andrejovi Hlinkov, ktorému ako poslancovi robili toľké príkoria. Masaryka začali volať tatíček až keď bol prezident a to nanucovali aj nám aby ho aj naši ľudia tak volali – a nebolo začo. Veď dal strieľať do robotníkov u nás kde boli mŕtvi  na mnohých miestach v čase hospodárskej krízy. A ešte aj také bludy všetky média tárajú že bol Slovák – čo nie je pravda, lebo kočiš Masaryk  z dediny Kopčany bol len jeho otčim, biologický otec bol niekto iný. Toľko klamstiev a vylepšenia jeho osoby. Ako slobodomurár hlásal heslo PREČ OD RÍMA.

Marinka Vjazanková