SLOVENSKO

Vianoce, najkrajšie a najradostnejšie sviatky zvane aj Štedrý večer ako Vilija a Hviezdny večer,Dohviezdny večer, Zimný slnovrat.  Samotné Vianoce  majú pomenovanie od viať, tie sa dnes nazývajú aj Hody a  STARÍ SLOVÁCI ich nazývali Kračun. Slovensko má aj dedinu menom Kračun. Škoda, že my , Slováci, sme upustili od toho pekného názvu, ale Maďari si tento názov ukradli zo slovenčiny a pomaďarčili ho na Karacsony ( čítať  Karačoň ). Veď Maďari prevzali 35 % slov zo slovenčiny a aj veľa slov z východoslovenského nárečia.

Predchádza tejto udalosti Advent, ktorý vrcholí Štedrým  dňom. V tom čase sa ma držať malý pǒst  odjakživa, kedy sa nejedáva   m„asita poživeň, je striedmosť a bezma“site jedlá sú celý čas Adventu. Advent znamená príchod malého Ježiška, preto sú tieto dni duchovné  kedy sa treba stíšiť. Ježiš je svetlo sveta.Nesmú sa robiť zábavy. Zároveň v tomto čase ľudia chodia na RORÁTY – sva“tu omšu ešte za tmy skoro ráno s lampášikmi s horiacou sviečkou už z domu. Advent mal a má duchovný raz. Žiaľ niektorí ľudia dnes sú opantaní mániou nakupovania, namiesto kostola. Treba konať celý rok dobre skutky,  ale vtedy najviac,  keď je obdobie Adventu.

SEDEM SKUTKOV TELESNÉHO MILOSRDENSTVA

1. hladných kŕmiť

2. smädnych napájať

3. nahých odievať

4. pocestných sa ujať

5. va“zňov vykupovať

6. chorých navštevovať

7. mŕtvych pochovávať

Konajte dobro !!!

Mikuláš, ktorý sa narodil v Turecku gréckym rodičom , u nás je symbol dobrá a vždy chodil s nošou a obdarovával s anjelom deti. Chodieval s ním aj čert , ten predstavuje zlo – protipól dobrá. U nás to bola skǒr komická postava  ako zabaviť deti. Tento rok konečne STV obliekla Mikuláša celkom dobre, už mal na hlave aj biskupskú čiapku zvanú MITRA, ale  nemá mať červený plášť a tiež nenosí bradu. No už to nebol  Dedo Mráz, ani gýčový Santa. Ale ešte nám hrajú anglické ODRHOVAČKY , nie aby hrali naše koledy.

Slávime kresťanské Vianoce. Kedy budú hrať túto nádhernú pieseň ?  Daj Boh šťastia tejto zemi …

STRIDŽIE DNI

začínajú sa na Katarínu

– ľudia sa báli urieknutia

– gazdovia sa báli pobosorovania dobytka

Na Luciu

– vyháňali ježibaby metlou z domu

– cesnakom na čelo a na zápa“stie urobili krížik, tým vyháňali zlých duchov a démonov

ZVYKY

začiatok – ŠTEDRÁ VEČERA

– gazdinky stavali už o 4 ráno aby napiekli, chlieb má výnimočne postavenie na vianočné sviatky, prv  ako

dajú cesto do pece vždy dávajú na vrch tri prsty na znak sva“tej trojice, potom ho prežehnajú a napokon keď

dala gazdinka chlieb do pece,  vyskočila čím vyššie, tým vyššie vyrástol chlebík

– koná sa v kruhu rodiny,  jednotu rodiny pripomína spoločná štedrovečerná večera,

za starých čias omotali nohy stola reťazou na znak aby rodina držala spolu

– štrngnúť si na zdravie o 18.00 hod.  s prípitkom nielen na blízkych, ale aj na ďalších príbuzných a známych

– prv než začnú  kresťania jesť  najprv sa treba pomodliť a poďakovať sa za jedlo Bohu

– mamka dáva krížik na čelo všetkým sediacim okolo stola, prstom namočenym  do medu , aby bol život sladší

– okrem prítomných treba dávať  1 tanier prázdny na stǒl , ak by prišiel nečakaný hosť ( dnes by ho vyhodili )

– pod každý tanier treba dať mincu, nie šupinu z ryby  ( to je zvyk v  Česku )

Štedrovečerná  slovenská večera pozostáva

– na prípitok majú bytˇ naše slovenské nápoje HRIATǑ, TERKELICA,  KONTUŠOVKA,  v Detve a okolie

Detvy majú svoju  špecialitu, nápoj zvaný ROŽOVKA,  východné Slovensko má aj domácu pálenku

zvanú SAMOHONKA, ale STARÍ SLOVENI, naši predkovia  pili na víťazstvo  MEDOVINU, vianočné stánky

ponúkajú aj VČELOVINU, ktorú nechajú  kvasiť  z medu lipového, kvetového a repkového, populárna je

ale  aj  FRNDŽALICA, spomínaná aj vo filme Pacho hybský zbojník,

FRNDŽALICA pozostáva zo slivovice, lesného medu a prevarenej vody, všetko zmiešať, ale nesmie vrieť,

naše rýdzo slovenské vína Slovenský  samotok, alebo víno Dunaj  môžeme piť aj z čaše, nielen zo

skamenice v komore  ( u nás je slamenica, ale zaužíval sa názov demižón, čo je vo Franćuzsku )

– kapustnica s papcunom

– opekance s makom, nazývane aj  pupáky, pupáčiky a východne Slovensko ich volá  bobaľky

– neverte tomu, že ryba a zemiakový šalát  je naša tradícia, toto prišlo z Česka,

to sa nám len nanucuje po druhej svetovej vojne, keď Českovia sa tu hromadne sťahovali a obsadzovali

vedúce miesta,  to má pǒvod v Česku, média to, žiaľ, do nemoty opakujú ryba a šalát vo svojej obmedzenosti,

robia sa aj viaceré jedla u nás pirohy, mačanka.

– na Štedrý večer sa jedávajú aj oblátky s medom, oblátky pripomínajú akoby hostiu.

Po večeri chodia kresťania na polnočnú sva“tu omšu.

Na Nový rok varia šošovicovú  polievku, aby sme mali toľko peňazí ako je šošovice, nejedávaju

okrúhlu tortu,  len hranatú, aby sa nám neodgúľalo šťastie.

Vianočný stromček má pǒvod v Taliansku. Sva“ty František z Assisi sa narodil v roku 1182 a v roku

1223 urobil prvý Betlehem so živými zvieratkami.

Darčeky kupujeme na Vianoce, nie k Vianociam. Čo je nepochopiteľne ak ľudia kupuju  darčeky na

pǒžičku.  Konajú nemúdro, lebo treba sa naučiť gazdovať tak, že len takou perinou sa treba prikrývať

na akú mám.  Treba si uvedomiť , že každú pǒžičku treba vrátiť a preto ju 3 x preplatia dnešní ľudia…

Najkrajšie žičenie majú Šarišania na východnom Slovensku keď tam občas chodím, sú to ľudia, ktorí by dali aj

poslednú košeľu , jednoducho dobrí, žičliví, človečí. Horný Šariš je Bardejov a okolie, Dolný Šariš je od

Braniska  vrátane Prešova a okolia.

A ja vám  vinčujem na toto  BOŽE NARODZENE ot Pána Boha lásku , ot ľudzi prijatnosc  žeby sme mohli

dožic jedno každé  – odpovedia vyslýš Pane Bože.

Ešte novoročné žičenia od Šarišanov.

A ja vám vinčujem na toten nový rok hojnejší , pokojnejší roku dožic jag zme   sé dožili –

– odpovedia vyslýš Pane Bože.

Požehnané Vianoce ľuďom dobrého srdca a požehnaný  rok 2019 žiči

Marinka Vjazanková

P. S.   NEZABUDAJME a MODLÍME sa v tomto čase za tých, ktorí nie vždy mali pokojné Vianoce. Po

viedenskej arbitráži 2. novembra 1938, správne sa má hovoriť diktát, lebo tam nebol žiadny arbiter.

Maďarské hordy násilne obsadili časť južného Slovenska. Horthyovskí  honvédi  si do Šurian doviedli aj

maďarského kňaza, aby toto slovenské mestečko pomaďarčil.Vráťme sa však do Šurian roku 1938. Na

Božie narodenie kresťania vychádzali z kostola a spievali tak, ako bolo zvykom slovenskú hymnu :

Hej Slováci, ešte naša slovenská reč žije …

Maďarský veliteľ žandárov János Galambos kričal aby prestali spievať. V tom virvare ho nebolo počuť,

veliteľ zúril, dal povel strieľať vojakom, ktorí stali pred kostolom. Guľka zasiahla 19 ročnú  Máriu Kokošovú.

Zomrela na mieste. Krvavá nedeľa mala dohru. Na druhý deň nastala perzekúcia, mnohých Šurancov zatkli.

Maďarské besnenie nemalo konca kraja, nekončilo len v Šuranoch. V neďalekej obci Čechy ( okres Nové

Zámky ) na Tri krále, 6. januára 1939 strieľali horthyovskí okupanti do pokojamilovných chodcov tak, že

vyhasli 3 ľudské životy. Medzi mŕtvymi bola aj matka troch detí Katarína Miháliková.

Proti maďarským okupantom sa búrili aj občania Komjatíc, Branova, Kolty …