SLOVENSKO

Miklušova väznica,                 Košice – múzeum

Takto sa voľakedy volilo GULIČKAMI.                              Toto  je volebná schránka mestského magistrátu z roku  1765

Foto – Marinka Vjazanková

V dnešnom ponímaní kortešačku môžeme pomenovať aj ako verbovačku na vojnu, ale na voľby  je to predovšetkým získavanie, presviedčanie, aj agitovanie pred voľbami.  V minulosti, pred rokom 1914, sadali do ovenčených kočov so slovenskými zástavami kandidáti s mnohými kortešmi. Po dedinách a mestečkách sa náhlili a predbiehali s doháňajúcimi maďarónmi. Tí, ktorí ich vyprevádzali na slávu im prevolávali za frndžiacimi kočmi. Po dedinách ich prijali s radosťou, obsypali kvietim. Kresťania sa modlili, žehnali krížom voličov a volali na slávu. Hrdosť a nadšenie sprevádzali kortešov. Držali si honor mešťania a inteligencia. Delili sa podľa spolkov,  náboženstiev a strán. Nič nové. Ako dnes. Ablegát bol volený zástupca v parlamente. Lanárili ich všemožne, i stalo sa , že v krčme poplatili pospolitému ľudu slopanicu.  Aj tak sa predháňali získavať na svoju stranu. Sťažovali sa, že židovo víno bolo plané a cigárky vlhké. Ale trunok v krčme počastoval mnohých až tak, že napriek tomu spievajúci ráno boli ochotní hlasovať za maďaróna. Maďarónski Slováci či už triezvi, alebo naslopaní prevolávali  “  iljen “  ( živio, nech žije ).  Dve strany – maďarská ( nepochopiteľné medzi číročírymi Slovákmi !!! )  a slovenská strana. To je sila  slopanice, peňazí a panských sľubov… Žeby paralela, keď aj dnes  sú nielen kandidáti Slováci v maďarskej strane a poniektori slovenskí janičiari aj volia maďarskú stranu ? Aj prisluhuju im. Vraví sa  “ za misu šošovice “ sa zapredaju.  Koľkým kortešom sa podari aj vo voľbách 29.2.2020 obalamútiť ohybných Slovákov  ?  Človek nevýbojný, ktorý hľadá duchovný pokrm sa dá často zmanipulovať a aj médiami obalachať. Z kortešskej výpravy slávnej či neslávnej ako sa zastrájaju  neprajníci hrozí – aká bude slovenská záhuba ?

Ako videl voľby  Janko Jesenský                                                                                                    1874 – 1945

DEMOKRATICKÉ VOĽBY                                               TÁ NAŠA OSVETA

V tých voľbách demokratických                                       Programy, reči, noviny,                                                     je predsa čosi novô :                                                        reklama nad reklamu                                                    a síce, že hlas národ má                                                  brožúry, lístky, letáky,                                                   a vyvolený slovo                                                               na ktorú voliť stranu ?

Pred dažďom rastú oblaky,                                               To volebné sú spôsoby.                                                   pred voľbami zas sľuby.                                                    Stojíme pred kuultúrou.                                                  po daždi rastú rýdziky                                                       Predtým nás litrom vábili                                                 po voľbách prázdne gamby.                                              a dnes literatúrou.

Pri voľbách národ vyberie si                                             Literatúru volebnú                                                   stranu milovanú,                                                               čítame krvopotne                                                   po voľbách strana milovaná                                             a predsa čert nás popadol                                                   ho odloží na stranu                                                           volíme negramotne.

A pravda pravdou zostáva                                                                                                   pod zradným slncom :                                                                                                     voliči prídu ku urnám                                                                                                            a vyvolení k hrncom.

SPORIADANÝ ŠTÁT                                                 PLÁŠTE

V každom štáte sporiadanom                                    Že ľudia práve tí,                                                              s pravým, abo ľavým sklonom                                   čo mali by byť vzácni                                                           musí byť vždy niekto pánom,                                     sú bezcenní a lacní –                                                           kto kočišom  a kto koňom                                          v tom nieto satiry :                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           t                                                                                  tí  vďační k národu                                                                                                                                                                                                                                                                                    Voz, kôň, kočiš pán, vždy tu je.                                  tí k odbojníkom spupní,                                                         Do vozíka kočiš priaha,                                              tí  bez slov podkupných,                                                      pán len sedí, rozkazuje                                              tí v slove nepodkupní,                                                        a ten koník, ten len ťahá.                                            tí bití martíni.

Ó lacní ľudia zas

Preto koník. kočiš, páni                                               čo nemajú mať ceny

na Slovensku sa tak stane                                          hoc nimi plný trh                              tu sú ľudia zapriahaní                                                  sú stále ocenení                                                                        a na voze sedia kone                                                  kurz majú, plášte zvlášť.

Krajina chudobná a vetrov zo strán mnoho

nuž treba zakrývať sa často vedľa toho :

Kam vietor, tam aj plášť.

Demokracia je najhorší systém aký existuje,  ale žiaľ nič lepšie nepoznáme.  Povedal Aristoteles, žil pred Kristom.Za 2. svetovej vojny túto demokraciu “ oprášil “ Čerčil ( čítať ) a do nemoty opakoval.  Bolo by múdre zobrať z každého systému to, čo je dobre a vytvoriť ukážkový. Lenže to nepripadá do úvahy, lebo istým silám to vyhovuje. Lebo v tom chaose sa im dobre  “ bačuje „.    Demokrati sú len teoretickí. Tiež to tak bolo po roku 1918 za prvej Česko-Českej republiky keď nám Slovákom upierali práva takmer vo všetkom. A so streľbou do slovenských robotníkov kde boli aj mnohí mr’tvi si nerobili ani len výčitky Českovia. Aj keď sa ako demokrat ohaňa dnes kde kto. Predkladajú nám militantnu demokraciu, demokratickú opozíciu, liberálnu demokraciu. Liberalizmus podporuje individualizmus, my podporme rodiny a buďme spoločne za spoločné dobro  nie individualizmus. Liberáli sú agresívni, vyvolávajú nepokoje hádzaním kameňov na svojích odporcov, znevažujú , osočujú. Ešte si aj hovoria slušní ľudia, pritom jeden z tých miliónových má hlúpe heslo POĎME DO NICH ! Chcel dodať – so sekerou ?  V oblasti Šariša – Prešov a okolie sa toto volá  “ HARŠ na HARŠ “  –  čo v preklade znamena násilie plodí násilie.  Sú proti prirodzenému zákonu. Sú proti prirodzenému právu rodičov starať sa o svoje deti a žiť v tradičnej kresťanskej rodine.  Nanucujú nám zvrátenosti títo sodomisti, hrozí nám nimi nastolená degradácia kresťanského Slovenska, ktoré znevažujúco pomenúvajú TATO KRAJINA. Nesmieme dopustiť aby nám tu liberáli diktovali. Tí, ktorí sa dnes búchajú do pŕs akí sú veľkí demokrati sa len pretvaruju a vystatuju. Tvária sa vo svojích miliónoch veľkopánsky. Jeden má hárem a oháňa sa rodinou a ľud’mi, lebo im hodí sem-tam kosť zo svojích miliónov, to je finta na hlúpych. Druhý sa pochválil, že zaplatil vyše 500 MILIÓNOV korún štátu na daniach, svoje milióny prepísal na manželku (treba taký zákon,že aj tým zhabať v prospech štátu) a v poslednej tlačovke o sebe prehlásil  “ Mám strach zo seba ako z premiéra. “ To je ten najobyčajnejší z obyčajných. Najväčší kresťan, ktorý sa vybral so svojou kobylou zvanou MICA do Budapešti vyšiel na posmech, tam ho neprijali. Ale zato krčmy, ktoré vlastní v centre Bratislavy, v Žline a saláš v Stupave – to je TERNO. A tí v Liberálnom dome , to je hrôza, prví sa hlásili k drogám a sodomistom. No a bývalý prezident, podvodník s pozemkami súdený aj za mnohé  podfuky vo svojích firmách, člen sekty scientologov. Bežných ľudí, len robošov zovu a nemajú za nič. Máme my tu riadnu “ chasku „. Potrebujú len hlas hoci aj od toho posledného potrundženého v krčme. Nabrýzgajú si jeden druhému, biľaguju sa, natárajú klamstvá , potom odvolávajú. Statočného, čo by sa chlapsky zachoval v prefetovanej gebuli sa nedá dočkať. Morálka a tobôž kresťanske hodnoty sú im na hony vzdialene. Obchodia panskí vlci v ovčom  ruchu  pred voľbami Slovensko a pobádajú ľudí aby išli na voľby ich voliť. Bože, zachráň a zavaruj nás od nich.

Vedú podlú vojnu voči svojím oponentom. Trúfajú si, lebo dostávajú nekontrolovateľné milióny od sponzorov z cudziny. Tu platí toto: keď sa starého židovského rabína opýtali kto vyhrá vojnu, jeho odpoveď znela. ANI MASA, ANI RASA, ALE KASA…

Marinka Vjazanková