SLOVENSKO

„Turul fakticky je ten prarodič Maďarov, to znamená, že on bol ten, kto oplodnil emeše a z toho potom Maďari fakticky ako pochádzajú“, takto doslova vysvetlil v roku 2005 predseda SMK Béla Bugár, prečo je pre Maďarov vták turul posvätny.
Turula začali znova kriesiť až po roku 1990 iredentisti u nás na južnom Slovensku, ale i v Budapešti. Kriesenie turula a akási turulománia je v 21. stor. nielen anachronizmom, ale priam húposťou. Maďarskí politici chcú vytvoriť Veľké Maďarsko a urobiť z neho Pusztaszer (pohanské obetné miesto). Jedným z takých turulizmov je aj Zákon o zahraničných Maďaroch. Vracať sa dozadu ku kultúre uctievania totémov a pohanských božstiev je dnes na smiech. Mýty a legendy čo si maďarskí iredentisti vymýšľaju, kde turul letel ponad Karpaty a označoval miesta kde sa majú Maďari usadiť je druhý smiešny. Tie drevene turuly
po južnom Slovensku nie su smiešne, tými si kolikujú autonómiu.
Teraz je aktuálny pohľad na Slovensko – Voľby prezidenta 16.3.2019.
Jeden z kandidátov je aj Béla Bugár, do dnešného dňa sa „nepochválil“ knihou,
ktorú publikoval v roku 2004 pod názvom ŽIJEM V TAKEJ KRAJINE.
Náš štát opisuje takto – Slovensko je utlačateľské, je to rizikove prostredie, panuje tu démon slovenskej suverenity. Slovensko je subkultúrny čudák (s.165), ktorý sa nachádza na nevyspelom stupni vývoja.
B. Bugár svoje nekompromisné požiadavky často zahaľuje VERBÁLNOU HMLOU, MNOHOZNAČNÝMI VYJADRENIAMI. Ráta s povrchným slovenským a vzdelaným neslovenským čitateľom. Vytvára si možnosť alibizmu dvojakej interpretácie tej istej výpovede, argumentácie a úniku pred kritikou.
Svojsku interpretáciu má z jeho uhla pohľadu na historické hriechy v šarvátkach ktoré pripisuje Slovákom. Aké šarvátky boli obranné slovenské hlasy proti bezohľadnému pomaďarčovaniu Slovákov do roku 1918 ? Do neba volajúce neprávosti až do roku 1918. Po tom roku sa maďarske gardy vyvršili na ľuďoch mučením a zabíjaním na slovenskom území, pretože sa Slovenska len ťažko vzdávali. V tom povojnovom zmätku koľke zverstva a rabovačky si naši obyvatelia vytrpeli, padlo za obeť 964 ľudí. Nehovoriac o iných nehoráznych udalostiach a krutostiach.
Béla seba i maďarskú menšinu stavia vysoko nad úroveň Slovákov,ktorí „sami seba udržiavajú na tom nevyspelom stupni vývoja, ktorý je charakteristický pre éru vzdoru“ (s.26), nachádzajú sa „v procese dozrievania“ (s.57), takže Bugárove „predstavy o štátnej a verejnej správe predpokladajú poeurópštenie (!),dozretie slovenskej občianskej spoločnosti (s.58),veď Slovensko je okrem toho aj „malý, familiárny, kvaterkujúci (?) štát“ (s.18). (Kvaterkujúci je štvrtinový, štvrtinovo jestvujúci ?)
Maďarskú komunitu na Slovensku deklaruje ako jednu „z najpevnejších bášt rodiacej sa slovenskej demokracie“, ktorá je (maďarská menšina) napriek tomu „drasticky odmietana“ (s.142).
Béla Bugár na mnohých miestach tohto textu bojuje proti pretrvávaniu národných štátov. NÁRODNÝ ŠTÁT POKLADÁ ZA PREŽITOK. Nie je zástancom Európy národov, je zástancom Európy regiónov (s.189). EÚ preňho znamená „úniu regiónov – zjednotenú Európu štátov, národov a menšín“ (s.125). Treba „nahradiť utopický pojem POLITICKÉHO NÁRODA pojmom POLITICKÉHO SPOLOČENSTVA … nahradiť programy slúžiace idei NÁRODNÉHO ŠTÁTU programom zaručujúcim blahobyt a mier MULTIETNICKÉHO ŠTÁTU s mnohými národnosťami (s.182 – 183), zvýraznil B.B.
Budúcnosť vidí iba v multietnickosti, multináboženskosti, multikultúrnosti.
B.Bugár vyhlasuje „aj po zmierení budú naše vedomie formovať záväzky vyplývajúce z našej identity …“ (s.190 – 191), tri bodky sú v origináli a v tejto výpovedi veľavravné.
Zrejmá je skutočnosť, že knižka B.Bugára svedčí o detailne premyslenom postupe za jasným STRATEGICKÝM CIEĽOM.
Preňho je neobhájiteľnosť termínu „národnostná menšina“, aj keď všade píše národná, nie je to správne, lebo v našom štáte patrí medzi národnosti. To je len zopár výňatkov z jeho knižky.
Za tým, čo B.Bugár vyslovil a aj touto knižkou, bohužiaľ, skryto sledoval, je mučivá túžba časti maďarskej politiky vrátiť sa do Veľkého Maďarska, hrať hru veľmoci, čo okrem iného znamená pohltiť, alebo aspoň rozdrobiť Slovensko, obnoviť susedstvo s Poľskom, zbaviť sa konečne aj bremena a traumy spomienok na dokonané neprávosti voči ľudu Slovenska.
Môže byť také indivíduum slovenský prezident ?
Sám o sebe hovori že je v politike 29 rokov a je starý lišiak. To je znať, aj to povedal,že pre maďarskú menšinu sa mu v terajšej vláde viac podaril vydobiť, ako v predchádzajúcej vláde.Badáme,že si kladie stále vyššie a vyššie nároky.
V jeseni 2018 povedal, že mal len 3 starostov a už má 21 starostov na severe Slovenska. To, že je prfikaný lišiak dokazuje, ako vždy vykĺzne z otázky no-vinára, ktorá mu nepasuje. Alebo odpovie aj v TV tak, že to možno vykladať dvojzmyselne.Samozrejme treba 2 percenta platiť do NATO povedal. Napokon Maďari tvrdia, že tam kde sú Maďari, tam je Maďarsko. Nasávajú klamstvo už s materským mliekom, od malička učia deti že Boh je Maďar a učia sa maďarský otčenáš, nemyslí sa tým že len po maďarsky. Ešte 7.2.2008 v STV2 odznelo, že v Košiciach rokovala komisia o SPOLOČNOM DEJEPISE, tiež bolo aj to povedane, že sa pocikávaju maďarské deti keď sa majú učiť po slovensky.
Čo na to dodať,zámer roky maskovaný dobre hranou pretvárkou a stratégiou postupných krokov zmenili. Kedýsi zdanlivo otupenú radikálnu rétoriku premenili bugárovci na uhladenu reč. B. Bugára mnohí ľudia pokladali za zmierlivého , pokojného a dobromyseľného politika. Niektori oceňujú jeho kresťanskú orientáciu. V časti obyvateľov mal a má spomedzi politikov, ba aj v širšom slovenskom prostredí jednoducho najlepšie meno. Navonok pri prvom pohľade sa to javí tak. Vyslovujú sa však aj domnienky, že je to akt prefíkanej politiky extrémne nacionalistických politikov. Už aj tým, že od prvých dní kalkulujú aj o záujme lanáriť Nemaďarov vstupovať do strany Most.
Každoročne sa stretávajú pri Petófiho soche dňa 15. marca na výročie maďarskej revolúcie 1848 proti Habsburgovcom a hovoria o nás ako o utlačateľskom národe. Pôvodne bola socha Petófiho v Sade Janka Kráľa v BA.Sochu Petófiho premiestnili do Medickej záhrady v Bratislave je vynovená, zreštaurovaná, oplotená za peniaze ministerstva kultúry. Našli si cestičku ako za štátne peniaze zveľadiť keď bola štátna tajomníčka Maďarka Ágnes Biró a minister kultúry neslovák Chmel. Petófiho pomaďarčili a prisvojuju si ho tak, ako všetko čo je dobre. Dokonca napísal aj báseň Hor sa Maďar! Existuje v slovenskom preklade. Pritom vieme, že sa predtým Petófi volal Alexander Petrovič a jeho matka sa volala Mária Hrúzová. V tej istej záhrade oproti je socha Martina Kukučina v nedôstojnom postavení. Kedy sa postara ministerstvo kultúry aj o toto vzácne dielo ?
P.S. Diskutéri MAĎARÓNI nie sú smerodajní
Marinka Vjazanková, Bratislava